Materiálne, sociálne i duchovné prejavy spôsobu života, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie, to všetko bolo v minulosti výrazne ovplyvnené roľníckym základom života. V daných historických a sociálno-hospodárskych podmienkach bol tradičný spôsob života roľníka optimálnym využitím človeka, pôdy i poľnohospodárskeho náradia, a tvoril harmonické spojenie práce, spotreby a skúseností. Priblížiť to návštevníkovi bolo poslaním vtedajšej výstavy.
Súčasná výstava je zostavená z dvoch tematických častí. V historickej skratke, v materiálnych i sociálnych súvislostiach, predstaví roľníka ako živiteľa krajiny. Prezentáciou trojrozmerných muzeálnych predmetov, vizuálnych a audiovizuálnych dokladov tradičného spôsobu vidieckeho života umožní návštevníkovi výstavy spoznať spôsob života roľníka a jeho rodiny.
Svet roľníka je prezentovaný formou modelovej situácie dobovej roľníckej usadlosti z prelomu 19. a 20.storočia, ktorá bola základným sociálnym priestorom života roľníckej rodiny. Statická modelová situácia je doplnená audiovizuálnymi dokumentmi, ktoré návštevníkovi ešte viac priblížia reálny život roľníka.
Druhá časť výstavy je venovaná vývinu záujmu tých generácií slovenskej inteligencie, ktoré sa o prácu roľníka a život jeho rodiny zaujímala. Poslaním tejto časti výstavy je priblížiť historický vývin vedeckého záujmu o prácu roľníka, jeho agrárnu kultúru, ale predovšetkým dobové kultúrno-historické kontexty, ktoré ho podmieňovali. Návštevník sa zoznámi s významnými osobnosťami súdobej slovenskej vedy, ktorá priniesla veľa cenných etnografických a historických poznatkov. Bolo to podhubie, z ktorého vznikala súčasná etnografia ako vedná disciplína i s jej pendantom v slovenskom múzejníctve.
Len poznaním tejto etapy kultúrnohistorického vývinu Slovenska je možné pochopiť dosah civilizačných zmien, ktorými slovenská spoločnosť prešla od 18. do polovice 20. storočia.
PhDr. Peter Slavkovský, DrSc., emeritný pracovník ÚESA SAV a spoluautor výstavy
