Prázdne slová o minulosti
V posledných týždňoch boli ako reakcia na vojnu na Ukrajine pomaľované viaceré socialistické pamätníky na Slovensku na žlto-modro. Soňa G. Lutherová sa vo svojom príspevku zamýšľa nad nevyhnutnosťou reflexie našej socialistickej minulosti a vzťahu k Rusku.
Kreatívne centrá z eurofondov: aby neostali bez obsahu a neohrozili existujúce komunity
Ministerstvo kultúry SR koncom roka 2020 vybralo prvé projekty nových kreatívnych centier, ktoré dostanú finančnú podporu z eurofondov. Niektoré z nich však môžu ohroziť už existujúce umelecké a kreatívne komunity. Viac si prečítate v príspevku Tomáša Winklera.
Chvála vecí, ktoré "nemajú hodnotu"
Vedci sa zameriavajú najmä na publikovanie monografií a štúdií v prestížnych vedeckých časopisoch. Peter Salner sa vo svojom príspevku zamýšľa nad dôležitosťou tvorby (aj) scientometricky málo viditeľných výstupov - recenzií, esejí či rozhovorov.
Konšpirácie a šírenie dezinformácií v umeleckej literatúre s témou epidémie
Blog sa vracia k epidémii cholery v Uhorsku v roku 1831
a ponúka čitateľom tentokrát trochu nezvyčajný formát: komentovaný preklad. Text z románu Móra Jókaiho Szomorú napok (Smutné dni, 1848 – 1856) komentujú dve vedkyne - Zuzana Panczová a Marta Fülöpová - z dvoch navzájom komplementárnych pohľadov.
Vedecké vizionárstvo v post-normálnej dobe
Súčasná tzv. post-normálna doba výrazne vplýva nielen
na celkovú spoločnosť, ale i na vedu a výskum. Prečítajte si viac v článku Tatiany Zachar Podolinskej.
Keď sa zmenil svet IV.
Štvrtá správa Miroslavy Hlinčíkovej, Sone G. Lutherovej a Ľubice Voľanskej z prieskumu každodenného života v čase epidémie COVID-19. Text sa venuje angažovanosti a predstavám o dopadoch epidémie po jej ústupe.
Keď sa zmenil svet III.
Tretia správa tímu výskumníčok ÚESA SAV o výskume každodenného života v čase epidémie COVID-19 sa zameriava na vzťahy medzi generáciami.
Keď sa zmenil svet II.
Druhá správa Sone G. Lutherovej, Miroslavy Hlinčíkovej a Ľubice Voľanskej o výskume epidémie COVID-19 na náš každodenný život. Tentokrát sa zameriava na problematiku starostlivosti o domácnosť a o deti.
COVID-19 a rituály. Kadiš online
Alexandra Bitušíková opisuje netradičnú rozlúčku so zosnulou v rámci židovského pohrebu online. Aj to je jedna z podôb rituálov v čase pandémie.
Keď sa zmenil svet I.
V druhej polovici marca realizoval tím výskumných pracovníčok ÚESA SAV pilotnú časť výskumu o vplyve epidémie na náš každodenný život. Zachytili moment prvotných reakcií ľudí na bezprecedentnú a radikálnu zmenu životných okolností. 1. výskumná správa sa venuje dennému režimu, atmosfére v rodinách a aktuálnym pocitom jednotlivcov.
Zostať doma je privilégium
Kvôli dlhodobej absencii funkčnej bytovej politiky vyznievalo heslo pandémie "zostaň doma!" pre mnohých a mnohé cynicky. Strecha nad hlavou sa však môže zatriasť komukoľvek. Čítajte viac v príspevku od Miroslavy Hlinčíkovej.
COVID-19 a móda
Rúška sa zo dňa na deň stali neoddeliteľnou súčasťou tohtoročnej jarnej módnej sezóny. Stali sa nedostatkovým tovarom, ochranou zdravia, ale aj módnym hitom. Prečítajte si o rúškach viac v najnovšom texte Alexandry Bitušíkovej.
Marinka
Pozrite si krátky dokumentárny medailón jedinečnej speváckej osobnosti z Liptovskej Tepličky, pani Márie Mezovskej. Film vytvorili v rámci projektu APVV Sociokultúrny kapitál úspešných obcí na Slovensku Zuzana Beňušková a Ľubor Patsch.
Kríza starostlivosti, opatrovateľky a COVID-19
O kríze v oblasti opatrovateľskej starostlivosti o seniorov a seniorky a aktuálnej situácii slovenských opatrovateliek v Rakúsku v súvislosti s pandémiou koronavírusu píše Martina Sekulová.
Sociálna antropológia o COVID-19 epidémii
Alexandra Bitušíková prináša vo svojom príspevku rozličné pohľady z prostredia sociálnej antropológie na epidémiu nového koronavírusu. Cieľom je ukázať odbornej i širokej verejnosti, ako vie náš vedný odbor svojimi poznatkami prispieť k pochopeniu súčasnej situácie a jej okolností.
Kultúra a šport nám pomáhajú – pomôžme aj my im!
Pandémia koronavírusu Covid-19 výrazne ovplyvňuje mnohé sféry nášho života a celkového fungovania spoločnosti. Neminula ani oblasť kultúry, umenia a športu. Zároveň však prináša aj mnoho prejavov vzájomnej pomoci a solidarity, o ktorých píše Tomáš Winkler.
Dôsledky koronakrízy na ženy a rodovú rovnosť
Alexandra Bitušíková vo svojom príspevku načrtáva konzekvencie epidémie koronavírusu na rodovú rovnosť a postavenie žien. Konštatuje, že pandémia bude mať v mnohých profesiách na ženy negatívnejší dosah, než na mužov.
Spomienka na Abrahama Romi Cohna
Prečítajte si spomienkový text Petra Salnera na bratislavského rodáka, Abrahama Romi Cohna, ktorý sa zaslúžil o vytvorenie Memoriálu Chatama Sofera v Bratislave. Rabín Cohen pred pár dňami podľahol koronavírusu COVID-19.
Otcovská rada alebo rôzne podoby ageizmu
Zamyslenie expertky na antropologický výskum staroby Ľubice Voľanskej o aktuálnych podobách ageizmu v súvislosti s vypuknutím epidémie koronavírusu.
Domov v “čase korony”
Soňa G. Lutherová sa vo svojom príspevku zamýšľa nad antropologickými súvislosťami súčasných premien v intímnom prostredí našich domovov.
"Rád som to urobil. V ťažkých chvíľach by sme mali držať spolu a každý by mal prispieť k spoločnému cieľu"
Zásadný text Tomáša Hrustiča o aktuálnej aktivizácii a iniciatívach Rómov v snahe spomaliť prepuknutie epidémie koronavírusu medzi rómskym obyvateľstvom na Slovensku.
Karenty z karantény
Glosa od Petra Salnera o konšpiráciách o vzniku súčasnej epidémie koronavírusu Covid-19.
Epidémie ako zdroj konšpiračných teórií v minulosti
Zuzana Panczová v úryvku zo svojej knihy Konšpiračné teórie: témy, historické kontexty a argumentačné stratégie približuje epidémiu cholery na Slovensku v prvej polovici 19. storočia a jej vplyv na vypuknutie východoslovenského povstania.